Posledná vec, ktorú dnes v noci uvidí tvoja vagína

20.07.2020

On bohém, ona vydatá. Ako sa ocitli v jednej posteli? Dozviete sa v príbehu, ktorý sa naozaj stal...


Prevaľovali sa v posteli ako dvaja zápasníci - páčilo sa jej, že ju zviera za krk. Mal veľké ruky a pevný stisk.

Na nočnom stolíku svietila lávová lampa, na poličke pri stene stáli rodinné fotografie, na ktorých bola ona, jej manžel a ich dve dcéry. Manžel, dobrý chlap, vzal deti na víkendový výlet. Preto bol teraz u nej tento druhý muž, tento čudák aj medzi čudákmi, divný výtvor božskej dielne, anomália, zázrak, svätec, dekadent, vyvrheľ, čistá duša, pekelník, Dionýzov potomok, šialenec, básnik, klaun.

Volala ho Pokušiteľ.

Okrem lávovej lampy bol jediným zdrojom svetla v byte len televízor: V nočnom vysielaní akejsi retro hudobnej stanice hrali najväčšie hity od Doors.

- tichý šum dažďa, jemné klávesové sólo -

Pokušiteľ sa po literárnej akcii, na ktorej predčítaval, nechal pozvať na vodnú fajku k nej na byt. Poznali sa už predtým, z videnia, a ona teraz prevzala iniciatívu.

Teda aspoň kým neprekročil prah sa zdalo, že veci riadi ona...

Prezrel si to tam, snoril ako pes. Vymočil sa, a kým nalievala vodku (už ich mali zopár na akcii, plus víno plus marihuana plus víno plus plus plus...), zozadu sa k nej privinul a zhlboka sa nadýchol . Ona voňala ako živá voda, on sa nesprchoval už druhý deň, ale bolo mu to ukradnuté. Boli ako dve zvieratá.

"Hmm," usmiala sa, "Čože, čože?"

"Nič," odvetil a uvoľnil stisk, "len spríjemňujem večierok."

Štrngli si a hrkli to do seba. Chcela naplniť fajku, ale nedostala šancu. Pristúpil, otočil ju k sebe a jej ústa, formujúce protestné slová, zapchal svojimi. Objímali sa a jazyky sa im preplietli. Tlačil na ňu, až sa ohýbala v páse.

Naraz ju pustil, nehanebne z nej strhol koženú vestu s cvočkami aj metalové tričko a vytiahol vtáka - plného a pripraveného.

"Toto," vyhlásil, "je posledná vec, ktorú dnes v noci uvidí tvoja vagína."

O chvíľu ležali na širokej manželskej posteli ako ich pánboh stvoril a on na nej pracoval ústami i rukami, zatiaľ čo bruškom prsta priebežne skúšal stupeň vlhkosti tam dolu. Sal jej bradavku, podopierajúc plný prsník. Zatínal prsty do mäkučkého zadku. Lízal kľúčne kosti ako zmrzlinu...

"Ach, prosím, čo chceš?" vzdychala polohlasne.

Neodpovedal. Hrýzol ju rúk. Krúžil jazykom okolo jednej aj druhej bradavky. Mala ich malé, tmavé a v pozore. Vyrážala tiché stony.

Len čo dolu pustila trochu šťavy, zasunul tam konček ukazováka. Prehla sa v páse a vypustila dlhé "AAaaaaaaa!"

Závesy sa roztiahli, predstavenie mohlo začať.

Vopchal tam celý ukazovák aj s prostredníkom a spracúval ju boxerskými technikami: zdvihákmi, hákmi aj ráznymi direktmi, ktoré jej z hrdla vyrvali ďalšie, hlasnejšie stony. Prstoval ju zdola, zboku i priamo. Najprv pomaly, potom výbušne. V istej chvíli, keď zaboril ruku najhlbšie, ako to šlo, pridržala mu tam zápästie - zovrela ho ako kliešť a tisla mu ju ešte hlbšie, div že si to tam dolu neroztrhala; a jej telo prijímalo jeho dary a otváralo sa ako mäsožravý kvet.

"Čo chceš, Pokušiteľ," mlela v polotranze, "čo odo mňa chceš?"

Vytiahol navlhčené prsty a strčil jej ich do úst, pomedzi zuby a do hrdla tak hlboko, až ju naplo. Potom jej strelil facku. Vytryskli slzy. Vzápätí sa vrhol nižšie a roztiahol jej mäsité stehná. Neprekážalo mu, že tá žena má naukladané na nohách aj bokoch. Takto sa mu to páčilo. Bola totiž SKUTOČNÁ, plnokrvná - žiaden vyumelkovaný produkt Masmediálnej Mozgovej Masáže. Nijaká falošná modelka z časopisu. Nevyviedlo ho z miery ani to, keď jej ušiel hlasný prd.

To všetko bolo súčasťou ich vzájomného Svätého Prijímania.

Vyplazil jazyk a pomaly priblížil jeho špičku k najcitlivejšiemu bodu na ženskom tele. Odkvapla slina a nastal dotyk najvyššej rozkoše. Zaborila hlavu do vankúša, viečka pevne stisnuté, prsty zaťaté do matracu.

Začal krúžiť jazykom. Občas ho odtiahol a na sekundu prestal, akoby sa mu už nechcelo - vtedy dvíhala panvu a pýtala si viac; on ju však napínal a trápil. Pokračoval, až keď sa tak sám rozhodol.

Kým pracoval jazykom, prstami ďalej brázdil jej tunel. Palcom voľnej ruky zapchal jej druhú dierku: zátka vo fľaši. Zjojkla.

Rozmaznával ju,

pridaj pridaj pridaj

tekutiny sa miešali s tekutinami a ona stonala tak nahlas, že bolo vylúčené, aby o tom nevedeli susedia, ľudia vo vedľajšom paneláku, celé mesto, Brusel a možno aj mŕtvi.

Zatínala mu nechty do vlasov, trhala mu ich, a keď vycítil, že bude čochvíľa nasýtená, prevrhol ju na brucho, zdrapil za boky tak, že musela na všetky štyri (zatiaľ čo na pokraji slasti a šialenstva a s vlasmi nalepenými na čele vnímala ako sa celý svet nebezpečne krúti) a vtom jej ho tam ZASUNUL, v plnom nasadení, sile a paráde; a ňou šklblo a na zlomok okamihu stratila pulz a myslela si, že umrie a keď začal zničujúco prirážať ako vyšľachtený jazdecký kôň, odrazu nádherne vyvrcholila a naozaj sa na krátky moment ocitla na Druhej strane a nikdy predtým necítila nič omamnejšie, slastnejšie, divokejšie...

Dosiahla absolútnu slobodu v nebeských výšinách Večnosti.

A potom, čo splnil svoju časť nepísanej dohody, sa do nej so zaklonenou hlavou a revom jaskynného muža vyprázdnil, vytiahol ho, otočil sa tvárou k stene a zaspal.

Televízor ďalej hral potichu Doors,

- ohlasujúcich, že "vrah sa prebudil pred úsvitom" -

lávová lampa ďalej vyžarovala lávové svetlo, rodinné fotografie ďalej stáli na svojich miestach a v perinách a medzi stehnami toho muža a tej ženy usychalo semeno.

A tak to bolo dobre.


MARK E. POCHA © 2020